1 Nie, Katolícku cirkev nezaložil cisár Konštantín, ale Ježiš Kristus, ktorý ustanovil apoštolov za svojich nástupcov a Petra za „skalu“, na ktorej vybuduje svoju Cirkev (Matúš 16,18-19). Tvrdenie, že Konštantín založil Katolícku cirkev, je častým historickým omylom.
Cirkev existovala už pred Konštantínom
Už v prvom storočí bola Kristova Cirkev pevne založená. Vidno to tak v Písmach, ako aj v spisoch prvých kresťanov. V Novom zákone, v Skutkoch apoštolov a v Pavlových listoch vidíme usporiadanie prvej Cirkvi: slávenie Eucharistie, vysviacku biskupov a kňazov a apoštolskú postupnosť.
Navyše, kresťanskí autori prvých storočí už hovorili o „Katolíckej“ cirkvi. Svätý Ignác Antiochijský, biskup a mučeník z 2. storočia, už použil pojem Katolícka cirkev vo svojom Liste obyvateľom Smyrny.
Ireneus z Lyonu, jeden z prvých cirkevných otcov (2. storočie), zdôrazňoval dôležitosť apoštolskej postupnosti na zachovanie pravej náuky. Tvrdil, že Rímska cirkev má osobitné postavenie, pretože ju založili apoštoli Peter a Pavol. Podľa neho by ten, kto chce poznať autentickú vieru, mal hľadieť na Rím, kde sa apoštolská tradícia zachováva v plnosti.
Navyše, Ireneus urobil niečo zásadné: zostavil zoznam biskupov Ríma od Petra až po svoju dobu, čím dokázal nepretržitú apoštolskú postupnosť.
Toto potvrdzuje, že pojem „Katolícka cirkev“ bol používaný dávno pred panovaním Konštantína, ukazujúc jej nepretržité trvanie už od čias apoštolov.
Čo vlastne urobil Konštantín?
Konštantín, ktorý vládol Rímskej ríši v rokoch 306 až 337, Cirkev nezaložil, no zohral dôležitú úlohu v dejinách kresťanstva. Pred ním boli kresťania tvrdo prenasledovaní Rímskou ríšou. V roku 313 Konštantín a Licinius podpísali Milánsky edikt, ktorý poskytol náboženskú slobodu všetkým, vrátane kresťanov.
Tým získali kresťania možnosť slobodne praktizovať svoju vieru bez strachu z prenasledovania. Cirkev sa mohla rýchlejšie rozširovať a bez obáv zo zničenia štátom stavať chrámy.
Nicejský koncil a pravá viera
Ďalším bodom, ktorý vyvoláva zmätok, je Nicejský koncil, ktorý sa konal roku 325 a zvolal ho Konštantín. Niektorí tvrdia, že na ňom bola „založená“ Katolícka cirkev alebo že sa tam „vymyslela“ jej náuka. To nie je pravda.
Nicejský koncil bol zvolaný, aby bojoval proti ariánskej heréze, ktorá popierala Kristovo božstvo. Zhromaždení biskupi potvrdili, čo sa verilo od čias apoštolov: Ježiš je pravý Boh a tej istej podstaty ako Otec. Nicejsko-carihradské vyznanie viery, ktoré dodnes vyznávame pri svätej omši, pochádza z tohto vymedzenia.
Preto tento koncil „nevytvoril“ Cirkev a nevymyslel nové náuky, ale iba objasnil a potvrdil to, čo bolo už od apoštolských čias učené.
Katolícka cirkev je apoštolská
Katolícka cirkev má nepretržitú apoštolskú postupnosť od čias Krista. Pápež, rímsky biskup, je priamym nástupcom svätého Petra, ktorému Ježiš zveril vedenie Cirkvi (Ján 21,15-17). Táto nepretržitosť dokazuje, že Cirkev nezačala Konštantínom, ale Kristom.
Prví kresťania už žili katolícku vieru, slávili Eucharistiu, krstili, vysviacali kňazov a uchovávali Apoštolskú tradíciu.
