1 Omša je stredobodom kresťanského života, pretože v nej sa Kristova jedinečná obeť stáva prítomnou nekrvavým spôsobom, pričom sa zachováva jeho spásna ponuka na kríži. Ako učí Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC 1366), Eucharistia predstavuje obeť kríža, pričom je jej pamiatkou. Aplikuje plody tejto obety, ako je odpustenie hriechov. Kristus sa ponúkol raz navždy (Hebrejom 7,27; 9,26; 10,10) a na omši sa táto jedinečná obeta stáva prítomnou, nie ako opakovanie, ale ako sakramentálna aktualizácia (1 Korintským 11,24-25; Lukáš 22,19-20; Hebrejom 9,14).
Katechizmus (KKC 1367) učí, že obeť Krista a Eucharistie nie sú dve odlišné obety, ale tvoria jeden a ten istý čin: "je to tá istá obet, ktorá sa ponúka". Na omši sa Cirkev zúčastňuje na tejto obete, ponúkajúc sa tiež s Kristom. Ako hovorí svätý Pavol, život veriacich, ich utrpenia a ich modlitby sa spájajú s Kristovou obeťou (Kolosanom 1,24; Rimanom 12,1). Keď sa zúčastňujeme Eucharistie, spájame sa s Kristovou ponukou, ako jedno telo (1 Korintským 10,16-17).
Obeť Krista, ktorá pre nás vybojovala večnú spásu (Hebrejom 9,12), sa zachováva v omši (KKC 1368), pričom dáva kresťanom možnosť pripojiť sa k tejto ponuke. Eucharistia je teda zmierujúca obeť (Izaiáš 53,5; Matúš 26,28), pričom aplikuje všetkým veriacim milosť spásy dosiahnutú raz navždy Kristom. Omša nie je opakovaním, ale živou prítomnosťou Kristovej obety, ktorá sa obnovuje v liturgii na spásu všetkých generácií.
