Katolíci veria, že tradícia je rovnako dôležitá ako Biblia, a toto chápanie dáva zmysel, keď sa pozrieme na to, ako vznikla samotná Biblia. V prvých rokoch Cirkvi nemali kresťania celý Nový zákon a to, čo udržiavalo učenie Ježiša živé, bola ústna tradícia, odovzdávaná z generácie na generáciu. Prvá kniha Nového zákona, prvý list svätého Pavla Tesaloničanom, bola napísaná približne v roku 50 n. l., asi 20 rokov po Kristovom zmŕtvychvstaní.
Počas tohto obdobia bolo Ježišovo učenie odovzdávané živým spôsobom, prostredníctvom kázania apoštolov a kresťanských komunít. Tradícia zohrala kľúčovú úlohu v tomto procese. Aj po napísaní kníh Nového zákona uplynuli stáročia, kým Cirkev oficiálne stanovila, ktoré texty budú zahrnuté do Biblie. Kánon Biblie bol uzavretý až na konci 4. storočia na koncile v Kartágu v roku 397 n. l. Dovtedy bola viera žitá a vyučovaná hlavne prostredníctvom tradície, pričom apoštoli a ich nástupcovia uchovávali a odovzdávali učenie Krista.
Listy Nového zákona, ako Pavlove, Petrove a Jánove, boli napísané s veľmi konkrétnymi účelmi: usmerniť, opraviť a posilniť kresťanské komunity. Neboli pôvodne napísané s úmyslom vytvoriť Bibliu; boli čítané v kostoloch, aby povzbudzovali kresťanov a pomáhali im žiť podľa evanjelia. Až neskôr Cirkev, prostredníctvom tradície, rozpoznala, ktoré z týchto textov boli inšpirované Bohom a mali byť súčasťou Písma.
Preto povedať, že „tradícia je rovnako dôležitá ako Biblia“, znamená uznať, že bez tradície by sme ani nemali Bibliu tak, ako ju poznáme. Bola to tradícia, ktorá uchovávala Kristovo učenie v prvých storočiach, a prostredníctvom nej mohla Cirkev identifikovať, ktoré knihy mali tvoriť Nový zákon. Okrem toho nám tradícia pomáha správne interpretovať Písmo. Bez nej by si každý mohol Bibliu vykladať inak, čo by viedlo k zmätku a rozdeleniu.
Jasným príkladom je Eucharistia. Katolícka viera, že chlieb a víno sa stávajú Kristovým telom a krvou, je zakorenená ako v slovách Biblie, tak aj v praxi Cirkvi od čias apoštolov. Tradícia počas stáročí pomáhala Cirkvi pochopiť a žiť túto realitu hlbším spôsobom, pričom uchovávala učenie, ktoré Ježiš odovzdal pri Poslednej večeri.
Preto je pre katolíkov tradícia rovnako dôležitá ako Biblia, pretože obe pochádzajú z rovnakého zdroja: Boh. Kráčajú spolu, navzájom sa dopĺňajú a sú nevyhnutné pre život a vieru Cirkvi. Tradícia je živá, vedená Duchom Svätým, a zabezpečuje, že Kristovo posolstvo zostáva plne pochopené a žité počas storočí.
Katolíci veria, že tradícia je rovnako dôležitá ako Biblia, pretože obe pochádzajú od Boha a navzájom sa dopĺňajú. Tradícia uchovávala a odovzdávala Ježišovo učenie pred úplným vytvorením Nového zákona.
Biblia, ako ju dnes poznáme, bola definovaná až v 4. storočí, keď Cirkev prostredníctvom tradície rozoznala, ktoré spisy boli Bohom inšpirované. Tradícia uchovávala Ježišovo učenie až do uzavretia kánonu.
Tradícia pomáha interpretovať Písmo, zabezpečujúc jednotu viery. Bez nej by individuálne interpretácie mohli viesť k rozdeleniu.
2 Solúnčanom 2,15 – "Zachovávajte tradície" naznačuje dôležitosť ústne odovzdanej tradície.
Ján 21,25 – "Nie všetko je napísané" pripomína, že učenie Ježiša presahuje Písmo.
1 Korinťanom 11,2 – "Zachovávajte tradície" posilňuje prax tradície v prvej Cirkvi.
2 Timotejovi 2,2 – "Uč to iných" ukazuje ústne odovzdanie viery ako súčasť tradície.
Ján 16,12-13 – "Mám veľa, čo povedať" naznačuje, že Duch Svätý naďalej vedie Cirkev.
Matúš 28,19-20 – "Učte všetky národy" poukazuje na zodpovednosť apoštolov odovzdávať vieru.
Skutky apoštolov 2,42 – "Vytrvali v učení" ukazuje, že prví kresťania nasledovali učenia mimo Písma.
1 Solúnčanom 2,13 – "Prijali ste ako Božie slovo" zahŕňa apoštolské kázanie ako Božie slovo.
2 Peter 1,20-21 – "Žiadne proroctvo nie je súkromným výkladom" zdôrazňuje potrebu Magistéria na výklad Biblie.
1 Korinťanom 15,1-2 – "Odovzdal som, čo som prijal" posilňuje ústne odovzdanie viery, základné v tradícii.
