1 Užívanie termínu "otec" pre označenie kňazov je vyjadrením ich duchovného otcovstva, pastoračnej úlohy, ktorú vykonávajú, tradície Cirkvi a úcty, ktorú im komunita prejavuje. Je to spôsob, ako uznať ich dôležitú úlohu v duchovnom živote veriacich a v rámci Cirkvi, zdôrazňujúc ich zodpovednosť viesť, učiť a posväcovať. Preto veriaci nazývajú kňazov otcom, čím si vážia ich základnú úlohu v ich životoch.
V dekréte Presbyterorum Ordinis, vydanom na Druhom vatikánskom koncile, sa uvádza, že presbyteri (kňazi) majú žiť s veriacimi, učiť ich a napomínať ako milé deti. Toto odráža dôvod, prečo veriaci nazývajú kňazov otcom, uznávajúc v nich duchovnú autoritu, ktorá sa stará o stádo ako otec o svoje deti.
Svätý Pavol vo svojom liste komunite v Korinte predstavuje seba ako duchovného otca, ktorý sa snaží viesť, napomínať a milovať s otcovskou láskou. Posiela Timoteja, ktorého nazýva "milovaným synom", posilňujúc tým koncept duchovného otcovstva, ktorý je jedným z dôvodov, prečo kresťania nazývajú kňazov otcom.
Hoci termín "otec" sa priamo v Písme nevyskytuje, úloha kňaza, čiže presbytera, je jasne stanovená. V Skutky 14, 23, Pavol a Barnabáš menujú presbyterov v každej komunite, plniac úlohu duchovných vodcov. Dnes, rovnako ako vtedy, sú presbyteri vyberaní a vysvätení biskupom, "hodní dvojnásobnej úcty" (1 Timotej 5, 17), aby viedli a slúžili Božiemu ľudu.
