1 Katolíci veria v milosť ako božský a bezplatný dar od Boha, nevyhnutný pre duchovný život a spásu. V Písme je milosť opísaná ako transformačná sila, ktorá obnovuje dušu. V Liste Efezanom 2, 8-9 sa píše: „Veď ste spasení milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to dar od Boha; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ Tento verš vyjadruje presvedčenie, že milosť nie je ľudskou zásluhou, ale nezaslúženou priazeňou, ktorá nás približuje k Bohu.
Prostredníctvom krstu katolíci veria, že kresťania sa stávajú Božími deťmi (Galaťanom 3, 26-27), podieľajú sa na božskej prirodzenosti a prijímajú Ducha Svätého, ktorý ich vedie vo viere. „Všetci ste Božími deťmi skrze vieru v Ježiša Krista, lebo všetci, čo ste boli pokrstení v Krista, obliekli ste si Krista.“ Toto oblečenie Krista je znakom nového života, ktorý milosť poskytuje.
Navyše, milosť sa neustále udeľuje prostredníctvom sviatostí. V Liste Rimanom 6, 14 sa spomína oslobodzujúca milosť: „Hriech nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.“ Či už v manželstve, zmierení alebo eucharistii, katolíci veria v milosť, ktorá plynie z každej sviatosti a posilňuje ich v čase skúšok.
Spolupráca medzi milosťou a ľudskou slobodou je tiež ústredná. V Druhom liste Korinťanom 12, 9 Boh hovorí Pavlovi: „Moja milosť ti postačuje, lebo moja sila sa zdokonaľuje v slabosti.“ Toto ukazuje, že hoci je milosť božským darom, vyžaduje si prijatie a spoluprácu od človeka, aby priniesla ovocie. Preto katolíci veria v milosť ako v partnerstvo medzi Bohom a človekom v snahe o svätosť a božské spoločenstvo.
