1 Katolíci sa modlia Zdravas Mária ako prejav oddanosti k Panne Márii, matke Ježiša Krista, a ako spôsob hľadania jej príhovoru u Boha. Táto modlitba je jednou z najznámejších v katolíckej tradícii a je hlboko zakorenená vo viere a živote mnohých kresťanov po celom svete. Zložená z dvoch hlavných častí, Zdravas Mária odráža základné aspekty úlohy Márie v dejinách spásy a jej duchovný význam pre veriacich.
Prvá časť modlitby, "Zdravas Mária, milostiplná, Pán s tebou", odkazuje na pozdrav anjela Gabriela k Márii počas zvestovania, moment opísaný v Evanjeliu podľa Lukáša (1,28). V tejto pasáži Gabriel zdraví Máriu ako "milostiplnú", čo naznačuje zvláštnu Božiu milosť, ktorú prijala a ktorá ju pripravila na jej úlohu Matky Spasiteľa. Tento božský pozdrav odráža jedinečnú Božiu priazeň voči Márii a uznáva ju ako niekoho vyvoleného pre mimoriadny účel—nosiť a porodiť Ježiša, Syna Božieho. Takto prvá časť Zdravas Mária vzdáva úctu Márii za jej zvláštnu milosť a za prijatie jej úlohy v dejinách spásy.
Druhá časť modlitby, „požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života, Ježiš“, je prevzatá z pozdravu Alžbety Márii, tiež opísaného v Evanjeliu podľa Lukáša (1,42). Pri návšteve svojej sesternice Alžbety je Mária požehnaná a uznaná za to, že nosí Spasiteľa vo svojom lone. Toto požehnanie zdôrazňuje úlohu Márie ako Matky Božej a potvrdzuje uznanie jej zvláštnej úlohy nielen Alžbetou, ale aj spoločenstvom viery, ktoré vidí Máriu ako „požehnanú medzi ženami“ a vzor poslušnosti a viery.
Modlitba pokračuje prosbou: "Svätá Mária, Matka Božia, oroduj za nás hriešnych teraz i v hodine smrti našej." V tejto žiadosti katolíci uznávajú Máriu ako orodovníčku, ktorá prináša ich úmysly Ježišovi. Hoci katolíci neuctievajú Máriu ako Boha, veria, že ako duchovná matka všetkých veriacich má zvláštnu úlohu orodovať u svojho Syna. Ježiš, keď zomieral na kríži, odovzdal Máriu ako matku kresťanom v osobe apoštola Jána (Ján 19,26-27). Táto pasáž je vnímaná ako pôvod chápania Márie ako matky všetkých nasledovníkov Krista, ktorí sa k nej môžu priblížiť v hľadaní útechy, pomoci a duchovnej ochrany.
Navyše, modlenie sa Zdravas Mária je tiež spôsob, akým katolíci meditujú nad tajomstvami Kristovho života a posilňujú spoločenstvo svätých, duchovnú jednotu medzi všetkými členmi Cirkvi, živými aj tými, ktorí sú už v Božej prítomnosti. Tento koncept orodovania je praxou pokory a viery, kde veriaci hľadajú pomoc Márie, aby rástli vo svojej kresťanskej ceste, vždy smerujúc svoju konečnú oddanosť k Bohu skrze Ježiša Krista.
Modlenie sa Zdravas Mária, najmä v kontexte ruženca, umožňuje katolíkom kontemplovať Kristov život a tajomstvá viery, podporujúc skúsenosť meditácie a duchovnej obnovy. Táto prax je spôsobom posilnenia spojenia medzi veriacimi a ich duchovnou Matkou, hľadajúc jej pomoc pri prekonávaní životných výziev a dosiahnutí večného života.
Okrem biblických pasáží existujú historické záznamy, ktoré dokazujú uctievanie a modlitbu k Panne Márii už od prvých storočí kresťanstva. Jedným z prvých známych dokumentov obsahujúcich mariánsku modlitbu je "Sub tuum praesidium" (Pod tvoju ochranu), ktorý pochádza približne z 3. storočia. Táto starodávna kresťanská modlitba odhaľuje dôveru veriacich v Máriinu ochranu a jej orodovanie, keď hovorí: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, Svätá Božia Rodička; nezavrhni naše prosby v našich potrebách, ale zbav nás vždy od všetkých nebezpečenstiev, ó slávna a požehnaná Panna.“
Prítomnosť tejto modlitby v kresťanskej praxi už od tak dávnych čias dokazuje úlohu Márie ako orodovníčky a duchovnej matky už od prvých dní Cirkvi. Tento dokument ukazuje, že dávno predtým, než bola modlitba Zdravas Mária štruktúrovaná tak, ako ju poznáme dnes, už existovala prax žiadať Máriin príhovor a uznávať jej zvláštnu úlohu v živote kresťanov. To odráža kontinuitu v tradícii Cirkvi, kde je oddanosť Márii zakorenená vo viere a dôvere, ktorú k nej veriaci vždy prechovávali.
Modlitba Zdravas Mária je teda pokračovaním tohto prapôvodného uctievania, prehlbujúc duchovné spojenie veriacich s Máriou. Je vnímaná ako matka, ktorá chráni, vedie a oroduje, úloha, ktorá bola uznávaná už v prvých storočiach a ktorá sa upevnila v priebehu dejín Cirkvi.
