1 Na oltári sa odohráva vrchol liturgie: konsekrácia chleba a vína, ktoré sa stávajú Kristovým Telom a Krvou. Toto pripomína Kristovu obetu na Kríži, ktorá sa neskrvavene slávi na každej omši. Keď majú katolíci oltár v kostole, potvrdzujú svoju vieru v Eucharistiu ako "zdroj a vrchol celého kresťanského života" (CIC 1324), pretože práve tam sa Kristus obetuje za nás, na pamiatku toho, čo urobil na Kalvárii.
Oltár tiež symbolizuje myšlienku spoločenstva a jednoty Cirkvi. Všetci veriaci sa zhromažďujú okolo oltára, aby sa zúčastnili na jednom chlebe a jednom kalichu, ako učí svätý Pavol v 1 Korintským 10,16-17: "Kalich požehnania, ktorý požehnávame, nie je účasť na Kristovej Krvi? Chlieb, ktorý lámeme, nie je účasť na Kristovom Tele? Lebo je jeden chlieb, my, hoci mnohí, sme jedno telo." Oltár je teda symbol, ktorý zjednocuje katolíkov okolo Krista a medzi sebou.
Biblicky má oltár svoje korene aj v Starom zákone, kde bol oltár centrálnym miestom obetí ponúkaných Bohu. V Novom zákone však Kristova dokonalá obeta nahrádza staré obety. V Židom 13,10 autor píše: "Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku." Tento "oltár" je samotný Kristus, ktorého jedinečná a večná obeta sa sprítomňuje na oltári v kostole.
Katolíci majú oltár v kostole, pretože predstavuje Krista a jeho vykupiteľskú obetu, ktorá sa slávi sviatostným spôsobom. Počas omše sa oltár stáva miestom stretnutia medzi nebom a zemou, kde sa veriaci zúčastňujú na tajomstve spásy. Oltár je stredobodom liturgického života a prostredníctvom neho sa katolíci hlbšie zjednocujú s Kristom a navzájom vo viere a Eucharistii, neustále obnovujúc svoj záväzok voči Bohu a Cirkvi.
