1 Obrezanie, v Genesis 17,12, bolo znamením Starého Zmluvy, aplikovaným chlapcom v ôsmy deň života. Krst, ako nová obrezanie, ako sa učí Kolosanom 2,11-12, nahrádza tento rituál, umožňujúc deťom vstúpiť do Novej Zmluvy a prijať Božiu milosť.
Katekizmus Katolíckej Cirkev (CIC 1250) učí, že deti, narodené s ľudskou prirodzenosťou znehodnotenou pôvodným hriechom, potrebujú byť oslobodené prostredníctvom Krstu. Aj keď detský krst nie je explicitne spomenutý v Písomstvách, deti sú zahrnuté v spasiacej pláne, pretože všetci potrebujú očistenie.
V Matúšovi 28,19, Ježiš prikazuje svojím učeníkom: "Preto, choďte a robte všetky národy svojimi učeníkom, krstúc ich..." Tento biblický úsek neignoruje deti. Aj keď tento biblický pasáž nepriamo spomína detský krst, možno pochopiť, že všetky národy zahŕňajú špeciálne deti všetkých vekových kategórií.
V Skutkoch 2,38-39, Peter tvrdí, že sľub Krstu je pre "vás a vaše deti." Aj keď neexistuje priama referencia na Krst bábätiek, zmienka o deťoch naznačuje, že sľub spásy cez Krst zahŕňa deti, otvárajúc možnosť ich Krstu.
V Skutkoch 16,15 a Skutkoch 16,33, vidíme Lidiu a väzňa krstitých s "celou ich rodinou." Praktika krstenia celej rodiny, hoci nešpecifikuje deti, naznačuje, že Krst členov všetkých vekových kategórií, vrátane najmladších, bol súčasťou apoštolskej tradície.
V 1 Korintskom 1,16, Pavol spomína, že krstil "celú rodinu Stefany," posilňujúc vzor krstenia celých rodín. Aj keď Písomstvá nešpecifikujú prítomnosť detí v týchto udalostiach, tradícia naznačuje, že aj oni boli krstení, podobne ako boli obrezaní v Starom Zmluve.
Rimanom 5,18-19 tvrdí, že pôvodný hriech ovplyvňuje všetkých, vrátane novonarodených detí. Aj keď detský krst nie je explicitne popísaný v tomto texte, potreba očistenia pôvodného hriechu naznačuje, že Krst je tiež nevyhnutný pre deti.
V Lukášovi 18,15-16, Ježiš prijíma deti a hovorí: "Nechajte deti prísť ku mne a nebráňajte im, lebo Kráľovstvo Božie patrí takým ako oni." Aj keď detský krst nie je zmienený, táto Ježišova výzva ukazuje, že deti sú hodné prijatia milosti, ospravedlňujúc praktiku Krstu.
Naposledy, v Jánovi 3,5, Ježiš učí, že "nikto nemôže vstúpiť do Kráľovstva Božieho, pokiaľ sa nenarodil z vody a Ducha." To sa vzťahuje na všetkých, vrátane detí, ktoré tiež potrebujú milosť Krstu, aj keď text nešpecifikuje detský krst.
Svedectvo Otcov Cirkevných:
Otcovia Cirkevní podporujú praktiku detského krstu od prvých storočí. Origenes (ca. 185-254 n.l.) potvrdil, že detský krst bol tradícia prijatá od apoštolov. Vo svojich Homiliách o Levitskom hovorí, že Cirkev krstí deti, pretože sú už od narodenia značeneé pôvodným hriechom.
Svätý Irineus z Lyonu (ca. 130-202 n.l.), v Adversus Haereses, píše, že Ježiš "prišiel, aby spasil všetkých ľudí, vrátane detí, mladých a dospelých," posilňujúc inklúziu detí v pláne spásy cez Krst.
Okrem toho, Svätý Cyprian z Kartága (ca. 210-258 n.l.) obhajoval v liste Krst detí, dokonca aj pred ôsmym dňom, reagujúc na otázku vznesenú o praktike. Potvrdzuje, že žiadna duša nemá byť odňatá Božej spasiacej milosti.
Tieto svedectvá ukazujú, že aj bez explicitnej zmienky v Písomstvách, praktika detského krstu bola široko akceptovaná a obhajovaná v kresťanskej tradícii od prvých storočí, ako súčasť prenosu viery prijatej od apoštolov.
