1 Katolíci robia pokánie ako odpoveď na Božie volanie k obráteniu a duchovnému obnoveniu. Pokánie, hlboko zakorenené v tradícii Cirkvi, je spôsobom zmierenia s Bohom po hriechu a príležitosťou na hlbší duchovný rast.
Praktika pokánia je centrálna pre život veriacich, pretože hriech preruší vzťah s Bohom. Aj po krste katolíci uznávajú, že sú náchylní na hriech a preto neustále potrebujú zmierenie. Sviatosť pokánia ponúka toto zmierenie. Ježiš ustanovil túto sviatosť, aby veriaci, ktorí vyznávajú svoje hriechy a prijímajú odpustenie, mohli byť uzdravení a obnovení v milosti. V Jánovi 20,22-23 Ježiš dáva apoštolom moc odpúšťať hriechy: „Kto odpustíte hriechy, budú im odpustené; komu ich zadržíte, budú zadržené.“ Toto je biblický základ pre sviatosť spovede a vysvetľuje, prečo katolíci robia pokánie.
Pokánie zahŕňa úprimné pokánie a ochotu opraviť škody spôsobené hriechom. Keď katolíci robia pokánie, nehľadajú len odpustenie od Boha, ale tiež preberajú zodpovednosť za opravu svojich chýb. Pokánie je základom tejto praxe, ako nás učí Ježiš v Lukášovi 15,7, kde popisuje radosť v nebi z obráteného hriešnika. Akt pokánia teda nie je prázdnym rituálom, ale úprimným vyjadrením túžby vrátiť sa na cestu spravodlivosti a obnoviť spoločenstvo s Bohom.
Okrem pokánia je pokánie vnímané ako spôsob očistenia. Pri vyznaní hriechov penitent nehľadá len odpustenie, ale aj posilnenie duše, aby sa vyhol budúcim hriechom. V Jakubovi 5,16 sme vyzvaní, aby sme si navzájom vyznávali hriechy, aby sme mohli byť uzdravení. Toto uzdravenie je duchovné aj emocionálne. Keď katolíci robia pokánie, zažívajú toto uzdravenie a obnovujú svoj vzťah s Bohom, očisťujú sa od svojich hriechov a usilujú sa o svätejší život.
Tradičná prax pokánia sa v priebehu storočí vyvinula. V raných časoch Cirkvi bolo pokánie často verejné a prísne, s prísnymi praktikami ako dlhé pôsty alebo dokonca dočasné vylúčenie z komunity. Časom Cirkev pochopila, že Božia milosť by mala byť prístupná všetkým osobne a pravidelne. Dnes katolíci robia pokánie v súkromí, vyznávajú svoje hriechy kňazovi, ktorý v mene Krista udelí odpustenie.
Pokánie je tiež osobné aj komunitné. Hoci spoveď je individuálny akt, hriech ovplyvňuje komunitu veriacich, a pokánie jedného člena prispieva k celému Kristovmu telu. Katechizmus Katolíckej Cirkvi učí, že hriech má aj sociálny rozmer (CIC 1469), a pokánie obnovuje nielen vzťah s Bohom, ale aj s komunitou. Katolíci robia pokánie preto, nie len pre svoj vlastný prospech, ale aj pre dobro celej Cirkvi.
Okrem toho je pokánie cestou k duchovnému rastu. Keď katolíci vyznávajú a premýšľajú nad svojimi chybami, sú vyzývaní, aby sa stali svätejšími. Pravidelná prax spovede je duchovná disciplína, ktorá osvetľuje svedomie a posilňuje dušu proti pokušeniam. Keď katolíci robia pokánie pravidelne, napredujú na ceste svätosti a približujú sa k Kristovi, ako odporúča Matúš 5,48: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“
Na záver, katolíci robia pokánie ako spôsob zmierenia s Bohom a duchovnej obnovy. Praktika je akt úprimného pokánia, hľadania odpustenia, očistenia a duchovného rastu. Založená na Písme a tradícii Cirkvi, pokánie je vyjadrením túžby veriaceho žiť v harmónii s Kristovými učením a so spoločenstvom veriacich.
